Ako sme havarovali, píše nám Rouzika ...

Padla šichta. Konečne a ide sa domov. Unavený som zavrel  oči, že si pospinkám, ako každú cestu do roboty a z roboty. To som však netušil, že si „pospí“ aj šofér. Zobudil som sa na otrasy auta z nerovného povrchu. Otvoril som oči a už sme kosili pravou stranou trávu a stredom zvalcovali pätník. Zvrieskol som na šoféra a poriadne sa chytil, veď mi nič iné ani neostávalo.

Kolega riadiaci auto už len šliapol na brzdu, keďže už sme celým autom valcovali jarok. Trochu som bol vyplašený, ale keď som zbadal pred nami strom, zľakol som sa ešte viac. Zrazu prišiel tvrdý náraz, ktorý nás skoro vymrštil na strechu.

Už sme boli v tom, že sa otočíme. Z toho stromu nakoniec boli len kríky, ale nás zastavil veľký, hlboký betónový kanál. Našťastie sme zastali, vyplašene pozreli na seba, či nie je niekto zranený.

Našťastie to skončilo len s menšími zraneniami ako narazené rameno, poškrabaná noha a podobne. Zo začiatku sme boli vyplašení, ale po chvíľke sme už sršeli humorom. Možno bolo šťastie, že sme mali pásy, aj keď paradoxom je, že spolujazdcov pás sa kľudne uvolňoval a zapríčinil rozbitie bočného skla ramenom.

Horšie by to možno skončilo, keby vodič neroztiahol ruky, pričom zabránil spolujazdcovi rozbiť hlavou čelné sklo. No už je to za nami. Mali sme obrovské šťastie v nešťastí. Auto sa naložilo na odťahovku a my sme išli domov.

Pre Infonoviny pripravil a foto dodal: "Rouzika"