Poniektorí už nie sú medzi nami ...

Presne do nej, ako prváčik som nastúpil rok po jej otvorení v roku 1976. Základná škola na Ulici pionierov v Rožňave. Triednou učiteľkou v prvom ročníku mi bola pani učiteľka Bartóková, ktorej manžel v tej dobe sedel na riaditeľskej stoličke tiež v tejto škole. Žiaľ, títo dobrí ľudia už nie sú medzi nami.

Spomínam aj na pani riaditeľku Kováčovú, u ktorej sme partia malých nespratníkov pri jej novozvolení obstáli koberec riaditeľne. Hrali sme naháňačky na streche školy a načapali nás, no nejako sme to vtedy vyžehlili. Toto by ale nemal byť návod terajším žiakom na skrátenie voľných chvíľ!

K tejto škole mám dodnes veľký vzťah, keďže ju dávnejšie navštevovali aj moje deti, manželka tam dodnes učí, aj keď medzi jej povinnosti pribudlo zástupcovstvo riaditeľky.

Ani sa mi nechce veriť, ako ten čas letí, roky neúprosne pribúdajú. Dnes sa konala oficiálna oslava otvorenia brán školy - 35-te výročie. Na oslavu boli pozvaní všetci pedagogickí pracovníci, ktorí na nej pôsobili od jej vzniku. Aj keď mnohí už nie sú medzi nami, účasť bola vysoká. Medzi prítomnými nechýbali ani zástupcovia zriaďovateľa, teda Mesta Rožňava a tiež svoje zastúpenie mali aj delegáti z partnerských škôl z Česka a Poľska.

Po oficiálnej časti sa konalo stretnutie so sponzormi a priateľmi školy, ktorí sa nemalou mierou pričinili o rozvoj tejto školi. Akcia bola mimoriadne vydarená, mnohým sa pri spomienkach tisli slzy do očí.

Roman Ocelník - absolvent práve tejto základnej školy