3. ročník dejepisnej súťaže Medzníky 2. svetovej vojny.

Oblastný výbor SZPB v Rožňave zorganizoval 3. ročník dejepisnej súťaže s názvom Medzníky 2. svetovej vojny. Keďže Obl. výbor SZPB zastrešuje aj okres Revúca, centrum voľného času v Revúcej v spolupráci so ZO SZPB zorganizovalo podobnú súťaž. Súťaže v Rožňave aj v Revúcej sa zúčastnilo viacero družstiev, no my uvádzame v tomto príspevku družstvá, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach.

V okrese Rožňava sa víťazmi stali:

 – 1. miesto ZŠ Sládkovičova ul. Gemerská Poloma, pod vedením PhDr. Vladimíra Venčáka – súťažiaci Viktória Kolesárová, Natália Gubeková, Samuel Sebastián Očkaík.

– 2. miesto Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava, pod vedením PhDr. Anity Kerekesovej – súťažiaci Filip Maxim, Patrik Zagiba, Aurélia Csutorová.

– 3. miesto ZŠ Zakarpatská Rožňava, pod vedením učiteľky Aleny Guškovej – súťažiaci Martin Barto, Tomáš Sakal, Tamara Smiková.

V okrese Revúca sa víťazmi stali:

– 1. miesto ZŠ J. A. Komenského Revúca.

– 2. miesto ZŠ Hviezdoslavova 1 Revúca.

– 3. miesto ZŠ s MŠ Jelšava.

            Uvedené víťazné družstvá za odmenu získali diplomy a medaile, víťazi získali putovné poháre. Ale hlavnou odmenou bol zájazd do oblasti Banskej Bystrice. Navštívili sme pamätník v Nemeckej, obec sa smutne preslávila masovými popravami vo vápenke, kde bolo počas druhej svetovej vojny, v januári 1945 povraždených zvláštnou jednotkou Einsatzkomando 14 okolo 400 (dávnejšie pramene uvádzali až 800 či 900) mužov, žien a detí. Keďže boli mŕtve telá spálené vo vápenke, presný počet obetí sa nepodarilo dodnes zistiť. Ich smrť pripomína pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej.

            Ďalším miestom tragédií bola obec Pohronský Bukovec, kde sme si uctili položením kytice pamiatku generálov povstaleckej armády Jána Goliana a Rudolfa Viesta, ktorí boli v tejto obci 3. novembra 1944 zajatí a popravení fašistickým komandom. 21. februára 1945 fašisti obec z pomsty vypálili.

            Najdôležitejšou našou zastávkou bola národná kultúrna pamiatka Kalište, ktorá sa nachádza v Nízkych Tatrách vo výške 924 n.m. a je úplne izolovaná od okolitej civilizácie. Táto, pôvodne uhliarska osada, zohrala dôležitú úlohu počas SNP a po obsadení Banskej Bystrice nemeckou armádou. V osade sídlil hlavný štáb partizánskeho oddielu Napred a časť partizánskej brigády Smrť fašizmu. Kališťania týmto ľuďom pomáhali ako sa dalo, či už zásobami, alebo poskytnutím strechy nad hlavou. V roku 1944 došlo k niekoľkým vojenským stretom medzi nemeckými jednotkami a partizánskymi skupinami, ktoré sídlili na Kališti.

            Kalište sa však zapísalo do histórie tragédiou, ktorá jeho obyvateľov postihla 18. marca 1945, kedy bola dedina vypálená nemeckými jednotkami, potom ako partizánske jednotky opustili osadu aby sa spojili s vojenskými jednotkami, ktoré oslobodzovali Slovensko. Mnohí obyvatelia boli zastrelení na mieste, iní zhoreli zaživa v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať po ich vyrabovaní a odvlečení hospodárskych zvierat. Skupina dospelých mužov bola zajatá a neskôr popravená v neďalekej obci Moštenica. Zo 42 domov ostalo len 6, avšak po oslobodení život v tejto obci nebol naďalej možný. Dnes je Kalište symbolom nielen Slovenských obcí, ktoré boli čiastočne alebo úplne vypálené počas nacistických represálií v rokoch 1944-1945.

            V roku 1961 Kalište vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Z pôvodnej obce sa zachovali dva zrekonštruované domy, kde sa nachádza expozícia, ktorá zobrazuje históriu Kališťa a obcí tzv. Partizánskej republiky. Z pôvodnej obce sa zachovala aj malá kaplnka. Z ostatných domov je možné vidieť len ich zrekonštruované základy. V osade sa taktiež nachádza jediná zachovaná studňa, ktorá umožnila Kališťanom žiť. Voda však obsahovala málo jódu a preto mnohí Kališťania umierali na týfus. V osade sa nachádza pamätník venovaný obetiam tragédie na Kališti. Kalište nebolo znovu vybudované, zachránení obyvatelia sa nasťahovali do susedných obcí a mnohé rodiny bývajú v banskobystrickej štvrti Nové Kalište pri Fončorde. Za hrdinské činy a obete prinesené so SNP bolo Kalište vyznamenané Dukelskou pamätnou medailou a pri príležitosti 20. výročia SNP Pamätnou medailou.

            Každoročne si potomkovia Kališťanov, ale aj politické osobnosti v mesiaci august pripomínajú kalisťanskú tragédiu a to z toho dôvodu, že v marci pre záľahu snehu nie je možné uskutočniť takéto stretnutie – preto sa tzv. Stretnutie generácií koná v mesiaci august. V roku 2008 bolo vo vypálenom Kališti vysadených 102 ovocných stromčekov, ktoré vysadili predstavitelia slovenských obcí, ktoré boli vypálené počas fašistických represálií, čím vytvorili tzv. Sad života, čím sa symbolicky vrátil život na Kalište.

            Na záver chcem poďakovať tajomníčke Obl. výboru SZPB p. Lackovej z Rožňavy, p. Kochanovi z MO SZPB Revúcej za zorganizovanie uvedenej akcie, a p. Sajenkovi zo Slavošoviec ako aj p. Vigašovi z múzea SNP v Banskej Bystrici za odborný výklad. Tak isto sa chcem poďakovať aj ostatným účastníkom zájazdu – študentom z Rožňavy a Revúcej za vzorné správanie. 

                                                                                                                                                           Milan Kupčo

Za prípadné nepresnosti a chyby v článku sa pisateľ ospravedlňuje.