V Rožňave je ešte na čom pracovať ...

Rožňava má mnoho problémov, ktoré akoby sme nechceli ani vidieť. Čistá katastrofa a havarijný stav ohrozujúci zdravie a životy je v severnej časti mesta aj v okolí Klobučníckej ulice. Komunikácie sú totálne deravé, horšie cesty som nevidel ani v zastrčenej dedinke na Ukrajine. Je takmer nemysliteľné tadiaľ prejsť kočíkom, či na invalidnom vozíku. Jazdou autom iným ako terénnym hrozí odtrhnutie olejovej vane, či iné poškodenie. Podľa obyvateľov sa snažil niekto nedávno o opravu, jednalo sa však len o zasypanie pár dier, čo po daždi okamžite vymylo. 

Aj táto lokalita ma trápi, v dávnej minulosti sme práve tu mali domček, kde môj otec vyrastal. Často sme tu navštevovali aj zvyšok rodín, až časom sa táto lokalita zmenila a začala naberať výzor geta. No aj napriek tomu tu žijú ľudia, Rožňavčania, z ktorých do mestskej kasy plynú podielové dane.

Túto časť mesta prejdem týždenne pár krát a sledujem, ako sa aj tí sociálne odkázaní začínajú starať o svoje domčeky a okolie. Možno by Vám aj sánka padla, ak by ste videli, o čom hovorím. No o tom potom, niekedy.

Musíme sa priebežne zaoberať aj touto časťou mesta, nielen pred voľbami im nasľubovať hory-doly, napchať do nich predvolebný guláš a strkať do rúk predvolebné kalendáriky.

Ak sa prejdeme po Rožňave s otvorenými očami, uvidíme, že máme ešte čo robiť, kým môžeme vyhlásiť, že mesto je na tom dobre a je v dpbrej kondícii. Myslím si a som presvedčený, že pokiaĺ sú peniaze na výlety poslancov do družobným miest vo svete či na iné zábavky, musia sa nájsť aj na odstránenie havarijných stavov.

Roman Ocelník