Ako zvládať „jesenné ochorenia“

...

Leto je za nami a prichádza síce farbami pestrá ale na ochorenia riziková jeseň. V tomto období je obranyschopnosť ľudského organizmu vystavená nadmernej záťaži. Pribúdajúce sychravé dni prinesú vírusy, nádchu, kašeľ... Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) radí, na aké zdravotné komplikácie si dať v prichádzajúcom období pozor.

Chrípka

Chrípka je jedným z najčastejších infekčných ochorení, ktoré môžu pri niektorých rizikových skupinách viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 – 40 °C, chorý má bolesti svalov, kĺbov, suchý dráždivý kašeľ, nádchu a škriabanie v hrdle.  V našich klimatických podmienkach sa očakáva začiatok chrípkovej sezóny v mesiaci október. Odborníci z epidemiológie ÚVZ SR radia: „Dať sa zaočkovať je najúčinnejší spôsob, ako chrípke predísť. Princípom očkovania je tvorba špecifických ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia spôsobeného chrípkovými vírusmi, prípadne zmierňujú jeho priebeh a znižujú nepriaznivé dôsledky chrípky.“

Rizikové skupiny, ktorým sa odporúča očkovanie proti chrípke:

-  najvyššia priorita: 

• tehotné ženy,
   

-  priorita (bez konkrétneho poradia): 

• deti vo veku 6 mesiacov až 5 rokov,

• staršie osoby (59 ročné a staršie),

• zdravotnícki pracovníci,

• osoby so špecifickým chronickým ochorením:

-  dýchacieho systému, napr. astma,

-  srdcovocievneho systému, napr. ischemická choroba srdca,

-  endokrinného systému, napr. diabetes mellitus,

-  pečene, napr. cirhóza pečene,

-  obličiek, napr. chronické zlyhávanie obličiek,

-  neurologickým a neuromuskulárnym, napr. Parkinsonova choroba.

Okrem uvedených rizikových skupín sa odporúča očkovanie u osôb, ktoré majú:

• akýkoľvek stav ohrozenia dýchacích funkcií:

-  osoby s chorobnou obezitou (Body Mass Index > 40),

-  telesne postihnuté deti a dospelí,

• zníženú obranyschopnosť organizmu v dôsledku liečby alebo ochorenia (hematologické ochorenie a infekcia  HIV).

Vakcína proti chrípke neúčinkuje okamžite po podaní, imunitný systém ju spracúva v priebehu dvoch týždňov. Účinnosť vakcíny je asi 6 mesiacov, čiže približne počas celej chrípkovej sezóny.

Prechladnutie a iné respiračné ochorenia

S poklesom vonkajších teplôt sa vo zvýšenej miere prejavujú okrem chrípky aj iné respiračné ochorenia, ktoré sú najčastejšie spôsobené rinovírusmi, adenovírusmi, respiračno-syncyciálnym vírusom, prípadne baktériou Mycoplasma pneumoniae. 

Rinovírusy

Príčinou nádchy sú najčastejšie rinovírusy. U zdravého človeka nádcha trvá 7 až 10 dní, hoci u ľudí s oslabeným imunitným systémom, s astmou alebo s ochorením pľúc a dýchacích ciest môžu tieto vírusy vyvolať aj závažné ochorenie, napr. zápal pľúc. Dospelé osoby majú nádchu v priemere dva až trikrát ročne, u detí je to dokonca častejšie. Ochorenie sa prenáša vzduchom a úzkym kontaktom. Vírusy pretrvávajú na rukách. Neumytými rukami sa neodporúča dotýkať sa očí, nosa a úst. Častým a dostatočne dlhým umývaním rúk vodou a mydlom (20 sekúnd) sa dá nádche predísť. V prípade, že voda a mydlo nie sú k dispozícii,  je vhodné použiť dezinfekčný gél na báze alkoholu.

Adenovírusy

Adenovírusy môžu spôsobovať bežnú nádchu, bolesť hrdla (faryngitídu), zápal priedušiek, zápal pľúc, hnačku, zápal spojiviek, horúčku, zápal močového mechúra, zápal žalúdka a čriev (gastroenteritída) a neurologické ochorenia. Len zriedka ide o závažné ochorenie, či úmrtie. U detí alebo osôb s oslabeným imunitným systémom, s ochorením pľúc alebo srdca, je zvýšené riziko vzniku závažného ochorenia vyvolaného adenovírusmi. Prevenciou je vyhýbanie sa kontaktu s chorými ľuďmi a časté umývanie rúk.

Respiračno-syncyciálny vírus (RSV)

RSV je vírus, ktorý napáda pľúca a dýchacie cesty. U zdravých osôb sa infekcia zvyčajne prejaví miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie alebo chrípku s vyzdravením do jedného až dvoch týždňov. Závažný priebeh môže nastať u novorodencov, dojčiat a u starších osôb. Vakcína proti RSV zatiaľ nie je k dispozícii. V prevencii sa uplatňujú rovnaké opatrenia, ako pri iných respiračných ochoreniach, t. j. časté umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, časté vetranie a pod.

Mycoplasma pneumoniae

Mycoplasma pneumoniae je baktéria, ktorá spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí aj dospelých. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a úzkym kontaktom. Infekcia sa najčastejšie prejavuje malátnosťou, horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom a u detí mladších než päť rokov aj nádchou a chrčaním alebo sipotom.  Mycoplasma pneumoniae je jednou z príčin zápalu pľúc získaného v komunite. Okrem toho môže spôsobiť komplikácie postihujúce nervový systém. 

Alergie

Peľová sezóna zvyčajne trvá do konca októbra. Informuje PhDr. Mária Zámečníková z odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR: „Dominantné zastúpenie bude mať v tomto období peľ ambrózie (silný alergén) a slabo alergizujúcej pŕhľavy. „Sezóna tráv“ sa síce skončila, ale ich peľ sa naďalej vyskytuje v ovzduší v nižších koncentráciách. Peľ paliny (bylina so strieborno sivými listami a malými žltými kvetmi) sa bude vyskytovať už len v nižších hladinách. Pokles denných hladín peľu samozrejme ovplyvní ochladenie a zrážky. Vlhko a teplo prinesie nárast denných koncentrácií spór vzdušných húb.“ Alergiu nepodceňujte, aj jej „mierne príznaky“ môžu ohroziť zdravie a citlivejším jedincom dokážu spôsobiť rôzne komplikácie. Je dobré vedieť, kedy a kde sa nachádzajú jednotlivé alergény, aby ste sa im mohli vyhnúť. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, kde je koordinačné centrum PIS (peľová  informačná služba), zbiera výsledky z monitorovacích staníc v rámci regionálnych úradov. Centrum vypracováva komplexné prognózy, ktoré uverejňuje na stránke www.alergia.sk. Na tejto stránke sa nachádzajú podrobnosti o peľovej situácii na území celého Slovenska. Informácie ohľadom alergie a jej liečby je nutné konzultovať v alergologických ambulanciách s odborným lekárom.

Kliešte

Prichádzajúca jeseň je ako stvorená aj pre vyčíňanie kliešťov. Stačí krátka prechádzka v lese či popri stromoch a vynaliezavý kliešť sa ľahko prisaje na telo. Kliešte, ktoré sú najčastejším prenášačom vírusov u zvierat a ľudí, sa živia krvou. Sú príčinou niektorých životu nebezpečných chorôb. Preto treba chrániť seba aj deti. Veľmi nebezpečné ochorenia, ktoré môže spôsobiť, je kliešťová encefalitída alebo lymská borelióza. Z boreliózy hrozí postihnutie nervov, kĺbov a ďalších komplikácií, napríklad choroby srdca. Odborníci  z epidemiológie ÚVZ SR: „Prvoradé je preto pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok- repelent. Ten dokáže sčasti odpudiť nepríjemných škodcov. Určite si však treba obliecť aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné si dôkladne prezrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal.“ Prevenciou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Toto zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán môže mať až smrteľné následky.

Depresia

Na jeseň začína ubúdať aj z množstva slnečného svitu, čo ovplyvňuje náladu, vyvoláva únavu či apatiu. Za najlepší prostriedok, ako sa vyhnúť možnému depresívneho stavu, považuje Doc. PhDr. Róbert Ochaba, PhD., MPH, vedúci odboru podpory zdravia ÚVZ SR, jednoznačne športovú aktivitu: „Pohyb dokázateľne zlepšuje náladu vďaka uvoľňovaniu endorfínov, tzv. hormónov šťastia. Fyzická aktivita má dlhodobo priaznivý vplyv na ľudí, ktorí majú sklony k negatívnym myšlienkam. Odporúčam cvičenie, najlepšie pravidelné, beh ale vhodné sú aj dlhšie prechádzky.“ Pri vážnejších stavoch je potrebná odborná pomoc lekára.

Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH, MHA

hlavný hygienik Slovenskej republiky

...

Foto ilustračné