Ladislav Kovács - mám rád dobré pivo ...

PIVNÝ SPRAVODAJ

Pivná kultúra a spotrebné dane z piva

Pivo a pivná kultúra sú témy, na ktoré sa vedú siahodlhé diskusie nielen pri orosenom pohári čapovaného piva, ale aj na stránkach gastronomických a nápojárskych tlačovín, na pivných weboch, počas gurmánskych podujatí a taktiež v odborných kruhoch. Existuje vôbec kultúra pitia piva a ako to vyzerá u nás? Majú spotrebné dane vplyv na kvalitu piva a kultúru jeho podávania a konzumácie?

Keď si povieme víno a kultúru pitia vína, vynoria sa nám v mysli barikové sudy, malebné vinárstva, pivnice plné lahodného vína, exkluzívne stolovanie, vyleštené poháre, kultivovaný prejav, dobré jedlo a v neposlednom rade očakávaný zážitok z pitia toho – ktorého druhu vína. Málokto ale z konzumentov vie, že spotrebné dane pri víne majú dlhodobo nulovú hodnotu a takú ešte asi dosť dlho aj budú mať. Ale ako je to s pivom? Čo si väčšina ľudí predstaví pri slove pivo? Zadymenú krčmu, hluk, smrad, neumyté poháre a lepkavé stoly, gastronomickú prílohu k pivu tvoria ľudové jedlá a očakávaným zážitkom je väčšinou studený a mierne horký nápoj na uhasenie smädu. Ale je to skutočne tak? Toto je kultúra pitia piva u nás? A podobne ako pri tabaku, alkohole a benzíne je aj pivo len nekonečne dobrým prostriedkom pre výber spotrebnej dane pre bezodnú štátnu pokladnicu? Kedy sa zlepší imidž piva a pivnej kultúry v našich končinách? Ťažko povedať. Je to podobne, ako s bryndzovými haluškami. Keď sú halušky robené poctivo a z kvalitných surovín ako majú byť, je to jedinečná lahôdka na úrovni až národného jedla. Ale keď sa robia napríklad z prášku, je to mizerné jedlo. Myslíme si, že sme krajina piva. Keď ho podávame dobre vychladené a v správnom pohári, v kultúrnom prostredí, máme čisté trubky a zopár píp v bare s možnosťou výberu zaujímavých pivných druhov, je to zážitok Ale ak niečo je z toho inak, je to často mizerné. Zbytočne si zväčša dehonestujeme zaujímavé národné jedlo a pivo ako tradičný ľudový nápoj nekultúrnym prístupom.

Mám rád dobré pivo a taktiež mám rád aj dobré víno. V konečnom dôsledku obidva nápoje sú staré od nepamäti, oba sú produktom kvasných procesov a vyrábajú sa z toho najlepšieho, čo nám príroda môže dať. Ale pravdu povediac, pil som vo svete aj zlé vína z nemalebných vinárstiev a vynikajúce pivá zo zaujímavých malých pivovarov. Videl som lajdácky prístup k viniciam aj na Slovensku a videl som úžasné kúzlenia so sladmi, chmeľmi a kvasinkami pri výrobe pivných špeciálov. Rád by som na Slovensku niekedy zažil to, čo sa nazýva vo všeobecnosti harmonickou pivnou kultúrou. Čo tým myslím? Aby sme sa nehrali na niečo iné, než čo v skutočnosti je. Ponúkame v pivných baroch, puboch a reštauráciách relatívne drahé pivá, ale často bez možnosti výberu. Ak podnik má zmluvu s určitým pivovarom, tak všetky ponúkané značky sú chuťovo a druhovo takmer identické. Chýba nám v puboch a baroch tá „piata slobodná pípa“, kde by mohli byť na striedačku aj pivá menej tradičné, možno z minipivovarov a malých pivovarov. Netvárme sa, že náš konzument má na výber, keď vieme, že na výber väčšinou nemá.

Vieme, že v Bavorsku je obrovské množstvo malých pivovarov so stovkami pivných druhov. Národným nápojom je ale Hefe Weissbier, čiže svetlé kvasinkové pšeničné pivo. Nepil som ešte v Bavorsku zlé pšeničné pivo. Pil som len úžasné, výborné a dobré pšeničné pivo. A aj tie, ktoré neboli práve chuťovo najlepšie boli podávané v úžasnom prostredí perfektnou obsluhou a ako celok tvorili veľmi harmonickú pivnú kultúru. Zažil som tento rok aj atmosféru Oktoberfestu v Mníchove. Zase je to o niečom úplne inom, ako tradičné bavorské reštaurácie a bary, ale aj napriek tomu, že sa jedná o extra masovú akciu pre 6-7 miliónov ľudí za dva a pol týždňa som sa cítil senzačne. Obsluha milá, jedlá dobré, nečakalo sa dlho, pivo cirkulovalo rýchlo, hudobníci hrali do spevu a tanca, bavorské dievčatá a ženy v pestrofarebných sukniach a blúzkach, chlapci a chlapi všetkých vekových kategórií v tradičných kožených trakových nohaviciach, skrátka gigantická ľudová veselica pri dobrom pive. Tento rok oslavovala táto veselica už svoj 200 –tý ročník. Je to taktiež pivná kultúra? Samozrejme majú takéto akcie aj prívržencov aj odporcov, hovorí sa často aj o nekultúrnom prejave k pivu a ku gastronómii. Ja si ale myslím, že ak sa každý rok stupňuje záujem o takýto nevšedný zážitok a ľudia sa pritom cítia dobre, organizátori sú hrdí na minulosť svojich pivovarov a tradičnú gastronómiu, tak tvorí aj Oktoberfest spolu so stovkami iných malých pivovarov krásny pivný imidž Bavorska. A ako to všetko súvisí s plánovaným dvíhaním spotrebných daní z piva na Slovensku? Asi tak, že cena piva porastie, služby ostanú rovnaké, priemerný konzument bude naďalej hľadať pivá čo najlacnejšie, nájde si ich s nezaujímavými názvami v obchodných reťazcoch za najnižšiu cenu za „pár desiatok centov“ a bude si ich doma sám slastne konzumovať vo svojom obľúbenom foteli pred televízorom. Predsa nebude nosiť peniaze za drahé čapované pivo do krčmy. Netvrdím, že sme pri pive a pivnej kultúre už dozreli na to, aby sme konkurovali vinárom, ale ak vinári budú mať dlhodobo nulovú spotrebnú daň za víno a za pivo sa bude pravidelne daň neúmerne zvyšovať, tak ich nedobehneme ani vtedy, ak by sme bežali oproti sebe. A z potenciálnej pivnej kultúry bude na Slovensku skôr dlhodobý rozvoj pivnej nekultúry.

Ladislav Kovács, pivovar Kaltenecker