Otvorený list.

Vážení politici, ministri, predsedovia, poslanci na všetkých úrovniach riadenia,

píšem Vám v mene všetkých rodičov a rodinných príslušníkov klientov AMALIA – DSS, ako aj v mene svojom. Som matkou zdravotne postihnutého syna, ktorý je klientom AMALIA – DSS už 18 rokov. Sme veľmi pobúrení aktivitami, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s naším zariadením a informáciami, ktoré sú prezentované v dennej tlači zo strany Košického samosprávneho kraja. Pýtam sa všetkých oslovených, prečo je pre Vás občan zaujímavý ako občan len pár mesiacov pred voľbami? Svoju otázku sa pokúsim zdôvodniť v nasledujúcich riadkoch.

Celosvetovým trendom v oblasti sociálnych služieb je transformácia veľkých zariadení na zariadenia s nižším počtom klientov s rodinnou atmosférou, kde je zaručený individuálny prístup ku klientom, ktorý zaručuje kvalitný, plnohodnotný a aktívny život zdravotne postihnutých občanov.

 AMALIA – DSS  úplne zodpovedá uvedenému typu zariadenia. Zariadenie vzniklo v roku 1993, s tým, že bude poskytovať služby pre zdravotne postihnutých v počte cca 15 klientov s 11 zamestnancami. Je situované v rodinnom dome, čo do značnej miery podporilo skutočnosť, že naše deti tu mali a majú pocit druhého domova. Klienti a zamestnanci fungujú ako jedna veľká rodina, pre naše deti je toto zariadenie druhým domovom. Zariadenie má veľmi kvalitné a zodpovedné vedenie ako aj pracovný kolektív. Za tých necelých 20 rokov existencie si vybudovalo meno, rešpekt, úctu, obdiv, širokú sieť sponzorov a darcov, a to nielen v regióne, ale aj na celom Slovensku. PREČO sa má kvalitne a bezproblémovo fungujúce zariadenie ZRUŠIŤ? Odporúčam k nahliadnutiu stránku www.amalia.sk.

Sme veľmi pobúrení, že o zrušení Amalie sme sa my, rodičia a rodinní príslušníci, dozvedeli až začiatkom septembra 2012, a aj to nie od zriaďovateľa! KSK nám to zrejme chcel oznámiť až po októbrovom zasadnutí. Svoj zámer nám mali oznámiť už začiatkom roka a mali sme spoločne hľadať najvýhodnejší spôsob riešenia problémov v záujme spokojnosti oboch strán. Prvé rokovanie rodičov a zástupcov KSK sa uskutočnilo 11. 9. 2012, aj to na náš podnet, keď sme si my vyžiadali osobné stretnutie. Rokovali „o nás bez nás“ už niekoľko mesiacov. Vôbec nám nevysvetlili neudržateľnosť prevádzkovania Amalie, predložili nám to ako holý fakt, na ktorom sa už nedá nič meniť. Nedali nám možnosť hľadať iné finančné zdroje na pokrytie zvýšených nákladov. Mohli sme napríklad hľadať náhradné priestory v spolupráci s Mestom Rožňava (ktoré sa nám tiež snaží pomôcť). Zvýšenie našich úhrad nikdy nenavrhli. Mohli sme osloviť našich sponzorov, priateľov  a darcov.  Možnosť prevádzkovania Amalie cez občianske združenie REHAMENTA nám navrhli na rokovaní 11. 9. 2012, kedy už nebola žiadna šanca získať dotácie na rok 2013, nakoľko neverejné organizácie museli žiadosti o finančný príspevok odovzdať do 31. 8. 2012! OZ REHAMENTA (členmi sú hlavne rodičia, rodinní príslušníci klientov) vzniklo práve preto, aby pomáhalo Amalii. Z 2 % daní sa zakúpil rodinný dom, kde sa vybudovali a stále budujú pracovné dielne, rehabilitačné priestory, neustále nakupujeme pracovný materiál, prispievame im na rekondično-rehabilitačné pobyty. Zo strany KSK sa nehľadalo riešenie ani v spolupráci s naším občianskym združením. Odporúčam pozrieť si stránku www.rehamenta.sk.

Vyjadrenie predsedu KSK  vo veci priority KSK „(...) zachovať poskytované služby bez zníženia kapacity v kraji“  a „ všetky finančné prostriedky, ktoré sa nám takto podarí získať, ostanú v zariadeniach. Použijú sa na zvýšenie komfortu klientov a skvalitnenie služieb,“ je pre nás neprijateľné. Naše deti chcú umiestniť do priestorov Jasanima – DSS, ktorý má 80 klientov (hlavne s psychiatrickými diagnózami). Naše deti sa majú sťahovať z rodinného domu do areálu nemocnice. Namiesto rodinného života ich čaká internátny život. O akom zvýšení komfortu klientov a skvalitnení služieb je tu reč? Dennodenne spomínaná integrácia zdravotne postihnutých sa tu stráca. Umiestniť  chorých medzi chorých a na okraj mesta do „nemocničného internátu“ nám pripadá ako návrat do socializmu! Naše deti si zvykli žiť a potrebujú žiť medzi zdravými ľuďmi, život zdravých ľudí je ich každodennou inšpiráciou a motiváciou.

Vyjadrenie p. Bobríkovej (hovorkyňa predsedu KSK) pre regionálne média: „v prípade zrušenia 2 rozpočtových organizácií (Jasanima a Amalia) by podstatnú časť administratívnych úkonov zabezpečovala materská organizácia (Subsidium – domov dôchodcov) – postupne predpokladáme zníženie počtu zamestnancov na úseku administratívy o štyroch“. Toto nedokumentuje snahu zvyšovať komfort a skvalitňovanie služieb, ale splnenie opatrení v oblasti optimalizácie počtu zamestnancov a v oblasti znižovania finančných výdavkov na úkor zdravotne postihnutých občanov.

Celosvetová kríza a nedostatok finančných prostriedkov – to sú opakované odpovede. Prečo niekto musí vyžiť z 300 až 500-eurovej výplaty, niekto môže žiť  zo 600 až 800-eurových sociálnych dávok a politikom, poslancom nestačí ani 2000 €? Prečo naše opatrovateľky v zahraničí zarábajú minimálne 700€ mesačne? Prečo sa nezruší súbeh poslaneckých a primátorských platov a cestovných náhrad? Dokedy sa bude v našom štáte šetriť na nesprávnom mieste?

Ekonomicky oprávnené náklady na pobytovú týždennú formu (ktorú využíva v súčasnosti 12 klientov, ostatní sú na dennom pobyte) sú v Amalii 9 405 € ROČNE , čo je pre niektorých politikov, poslancov, predsedov (...) 2 až 4-MESAČNÝ PLAT!!! Štandardné výdavky na 1 klienta za ROK sú 8 966,50 €. Rozdiel činí 438,50 €. Keby od nás požadovali úhradu uvedenej čiastky každý rok, veľmi vďačne by sme ju zaplatili, len aby Amalia ostala zachovaná!!! Takéto dary by mohli poskytovať aj naši volení politici našim zariadeniam po celom Slovensku a určite by sa trochu zlepšila životná úroveň zdravotne postihnutých občanov.

Postupne sa na nátlak zriaďovateľa (KSK) zvyšoval počet klientov v Amalii, ktorých je dnes 25 a zamestnancov je 11. A teraz zriaďovateľ kričí, že kapacitne je Amalia nedostatočná. A úplne nepochopiteľne pre nás vyznieva vyjadrenie predsedu KSK: „z hľadiska perspektívy ďalšieho rozvoja je objekt nevyhovujúci. Nemá takú rozlohu a bezbariérové usporiadanie, ktoré by umožnili poskytovať služby fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím“.  Doteraz tu boli služby poskytované akým osobám? Veď všetci klienti Amalie sú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím! A ani jeden klient nie je na 100% odkázaný na 100%-né bezbariérové podmienky. Perspektíva ďalšieho rozvoja zariadenia by sa nemala uberať zvyšovaním počtu klientov. Je to v rozpore s trendom vyspelých krajín – vytváranie zariadení rodinného typu.

Amalia má spracovaný projekt celkovej rekonštrukcie v hodnote 700 000 € s minimálnou možnosťou získania finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov. Minimálna možnosť nie je nulová. Boli prehodnotené možnosti postupnej rekonštrukcie? Veď ako rodičia sme mohli skúsiť aj celoslovenskú zbierku.

Existencia samostatnej rozpočtovej organizácie s nízkou kapacitou je podľa pracovníkov KSK neefektívna. Z hľadiska financií zrejme áno, ale z hľadiska kvality života našich zdravotne postihnutých občanov a ich integrácie je veľmi, veľmi efektívna.

Za pozornosť stojí tiež vyjadrenie p. Juskovej z KSK : „Vieme, že napriek nevyhovujúcim priestorovým podmienkam poskytuje Amalia sociálne služby na vysokej úrovni s vyškoleným a skúseným personálom. Nechceme, aby o ne klienti prišli...“. Prečo s nami zámer KSK neriešila už v 1.polroku, prečo nezvolala stretnutie na úrovni klientov, ich rodičov a rodinných príslušníkov, zástupcov Mesta Rožňava, OZ REHAMENTA? Prečo sme sa stretli až v septembri, a aj to na náš podnet???

V deň nášho rokovania sme odovzdali na úrad KSK žiadosť o zachovanie Amalie, no do dnešného dňa sme nedostali žiadnu odpoveď. Čiastočné informácie sa dozvedáme z médií. KSK to má už všetko pekne pripravené, v októbri sa to definitívne odsúhlasí. Veľmi smutné na celom probléme však je, že samotný klient tu nikoho nezaujíma. Klient – zdravotne postihnutý občan sa tu berie ako vec, ktorú preložíme z jednej police na druhú a tá vec tam ostane. Pre nás sú naše deti – zdravotne postihnutí občania (od narodenia postihnutí) – ľudské bytosti, ktoré chcú žiť, chcú žiť aktívne, plnohodnotne. Žiaľ, nie sú to už deti (majú nad 18 rokov), ale nie sú to ešte dôchodcovia. Prečo im beriete priestor ich možnej sebarealizácie, ich integrácie, ich spokojného dôstojného života?

A aký bude výsledok? KSK bude víťaz – dosiahne úsporu finančných prostriedkov.  Takmer 20-ročná práca 11-členného kolektívu sa stane minulosťou, hodí sa do koša. Zvýši sa nezamestnanosť v meste Rožňava, pretože nie je isté, že všetky  „voľné miesta“ pre klientov Jasanima – DSS obsadíme! My, rodičia, rodinní príslušníci klientov, budeme hľadať pre nich nový domov, nové možnosti pre ich aktívny, plnohodnotný, integračný život,  pretože svoju „ponuku“ KSK s nami neprejednalo a je isté, že ju väčšina neprijme!

V Rožňave, 25.9.2012                                                                                                 

Ing.Vanyová Erika

matka syna so ZŤP

Komenského 25 Rožňava