Pozvanie na Salaš ...

Pozvanie na Zádielsky salaš

V piatok 26. apríla som sa na Námestí baníkov v Rožňave stretol s poslancom mestského zastupiteľstva a podpredsedom komisie cestovného ruchu a regionálneho rozvoja p. Cyrilom Motykom, ktorý ma počas neformálneho rozhovoru pozval na akciu poriadanú združením Krasturist na Zádielsky salaš. Hoci sme na akciu dorazili po oficiálnom otvorení, milo nás prekvapilo prostredie, nakoľko som Zádielsky salaš pri cestách do Košíc, alebo Moldavy vnímal ako opustené miesto po tom všetkom, ako ostali opustené, resp. zrušené všetky vinice, ktoré za socializmu lemovali cestu od Hrhova až po Moldavu nad Bodvou. Na Zádielskom salaši nás vítala ľudová hudba a vôňa gulášu, lacipečene a zabíjačky. Nechýbal stánok s dobrým vínkom a neodmysliteľnými výrobkami z mangalice – slanina, oškvarky, klobásy a šunka. V krátkom programe vystúpila aj spevácka skupina VOX COLUMBELLAE, ktorá okrem piesní v maďarskom jazyku prekvapila aj krásnym podaním hymnickej piesne „Aká si mi krásna ty rodná Zem moja“.

        Ochutnali sme ponúkané špeciality, zapili ich dobrým vínkom a spokojní so skvelým zážitkom sme sa vrátili domov.

Najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe, akým je Slovenský kras spolu s Aggtelekským krasom je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných a povrchových krasových javov. V Slovenskom Krase od Turnianského hradu po Silickú Jablonicu sa nachádza úzka dolina Turnianského potoka uzatvorená Dolným vrchom a Horným vrchom. Strmé južné stráne Horného vrchu   od takmer holých vápenných brál po mierne svahy s ílovitou kamenistou pôdou už aspoň tisíc rokov sú domovom hlavne na pestovanie viniča, ale aj ovocia rôzneho druhu. Podľa jestvujúcich oficiálnych štatistických údajov zo 16. storočia a z neskoršieho obdobia toto malé územie Turnianskej župy bolo významným producentom vína na území dnešného Slovenska. Už v 13. storočí /odkedy sú prvé písomné záznamy/ tunajšie usadlosti boli významné a rozvinuté, ba dokonca bolo tu aj letné kráľovské sídlo /Hrhov – Palota/. Tak ako v dávnej minulosti chutilo tunajšie víno kráľom, tak aj v nedávnej minulosti tento božský mok chutil významným osobám politického a hospodárskeho života, veď nejeden z nich z Budapešti či z Viedne vlastnil vinice v tomto regióne. Terroir tunajšieho územia /podnebie, pôda, krajina/ predurčujú, že tunajšie vína sú jedinečné. Za vyslovene vysokohodnotné sa považujú pôdy tvorené zvetranou bridlicou a ílovité pôdy s prímesou úlomkov vápencových skál. Mikroklíma /teplota, slnečné žiarenie a vlhkosť prosterdia/ so správnym spôsobom pestovania dávajú tunajším vínam jedinečný chrakter, preto v minulosti tunajšie vína vždy konkurovali tokajským vínam v miestach ich hlavného odbytu /kúpelné, panske a administratívne sídla/. Kým v dávnej minulosti v tomto vinárskom raji sa dorábali len biele vína v posledných desaťročiach sa udomácmili aj modré odrody, z ktorých správnou technológiou vyrobené červené vína sú ako z iného sveta. Intenzita farby, extraktnosť, tanín a kyseliny sa v nich  nachádzaju v takej koncentrácii, ako v žiadnej inej oblasti.     

 Dôležité je uvedomiť si, že vína,  u nás produkované nie sú produktom súhry hrozna a chémie, ale súhrou terroiru tunajšej lokality a poctivého vinohradníka – vinára.

Ing. Milan Kupčo,

predseda MO MS Rožňava