Voda vydala poklad ...

Vodná nádrž Hrušov vydala poklad, regionálny rekord. Je ním sumec 156 cm dlhý (na fotke sa zdá, ako by bol 156 cm vysoký ) a hmotnosť tohto krásavca po odvážení bola 21,7 kg. V porovnaní s celoslovenskými rekordmi je to malá rybka, no v regionálnom merítku je to krásavec.

Šťastným lovcom je Denis Kocsis a rybku zdolal 17.9.2011 o 23:45 hod.

Foto: Ladislav Hlatký

Zopár základných informácií pozbieraných na nete o sumcoch:

Sumec je v športovom rybárstve cenným úlovkom. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára. Nie je to však také ľahké, aspoň nie športovým spôsobom – na udicu. Sumec je najväčšia ryba žijúca v našich vodách – riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Preto chceme o tejto zaujímavej rybe povedať aj keď nie všetko, tak aspoň čo najviac. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná. Okrem chorých rýb požiera i uhynuté ryby, ktoré sú pôvodcom pri rozširovaní nákaz. Sumec je zaujímavá a v skutku neobyčajná ryba. Už tvar jej tela a hlavy, zafarbenie, spôsob života a nočný lov nás privádzajú do úžasu, aké máme šťastie, že v našich vodách sa nachádzajú také krásne dravce, ako je sumec veľký. Pokiaľ ide o telo sumca, je pretiahnuté a celkove nesúmerné, až neforemné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Telo od hlavy po anály otvor je mohutné a okrúhle. Smerom ku koncu sa zužuje a splošťuje. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva, umiestnená na najvyššom mieste chrbta je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy, ktoré vyrastajú tesne za žiabrovými mihalnicami a siahajú až po brušné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má pri porovnaní s ostatnými rybami mimoriadne dlhú análu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Takéto sformovanie tela a plutiev umožňuje sumcovi rýchle zaútočiť na korisť. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Sfarbenie sumca nie je pestré. Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín). Napriek určitým rozdielom v sfarbením v našich vodách žije len jediný zástupca z čeľade Siluridae - Sumec obyčajný (silurus glanis). Z HISTÓRIE Ako dokazuje slovenská histografia, pri love rýb sa odpradávna používali rôzne techniky lovu rýb, ktoré sa rozvojom techniky a priemyselnej výroby menili. Pri love bol sumec skôr ojedinelým úlovkom ako pravidlom. K najprimitívnejším spôsobom lovu patrilo chytanie rýb do rúk. Sumec sa chytal tak, že rybár mu strčil jeden prst do žiabier a zospodu mu do kútika papule vsunul druhý prst, aby ho mohol uzavrieť. Takto sa sumce nemohli vykrútiť a ani poraniť rybárovi ruku. Lapený sumec sa síce krútil, hádzal, ale neušiel. K starším spôsobom lovu patrilo používanie rôznych riečic, redších textílií, vrecoviny, sakov, neskôr udíc, šnúr, čereňov, hádačiek a rôznych druhov sietí. Na Váhu sa lovili sumce na nástroj ponášajúci sa na studňové vahadlo. Na kolíku s rásožkami, ktorý bol zvisle zapravený do zeme pri brehu vody, cez rásožku sa preložila tyčka. Na jej konci od brehu bolo závažie a na druhom, od vody, bola šnúra s háčkom a nástrahou. Keď sumec zabral, stiahol váhu dolu so sebou. Lenže závažie na druhom konci prevážilo tyč dolu a sumca pritiahlo naspäť k povrchu vody. Opakovalo sa to viac krát : sumec sa tzv. hojdal, hore – dolu a ostal na šnúre visieť, alebo ležať hore bruchom na vode. Sumec sa v minulosti nazýval ,,hrča“ (veľká). Je to veľmi podobný názov, aký sa pre sumca používa v maďarskom jazyku. Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Motiváciou bol jeho mimoriadny vzrast, ktorý môže dosiahnuť až 3 m. dĺžky a hmotnosť nad 200 kg. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava. Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm.