Dom pre spoluobčanov zaplatíme všetci!

by stačilo keby mesto zaplatilo moju sekeru na " bytovom družstve " však som občan mesta a mesto nevytvára žiadné pracovné podmienky ani miesta - veď načo - keď treba ich voliť tak agitujú

Úmysel MU zakúpiť pre rodinu, ktorú už 2x pre neplatenie nájomného vysťahovali z bytu vzhľadom na našu situáciu je pre mňa príliš silná káva. V roku 2001 mi zomrel manžel a v byte sme zostali bývať samé s mojou matkou a 11 ročnou polosirotou. Susedia nám okamžite dali vedieť, že jeho smrť my tri neprežijeme. Dostali sme titul 3 kurvy /včetne 11 ročnej dcéry/ a bláznov. Susedia nás okamžite začali psychicky a fyzicky týrať, predovšetkým maloletú dcéru. Tá utrpele trvalú psychickú traumu /rovesníkov odmieta, uzavrela sa a dospelých nenávidí/ a my máme zdravotné problémy. Požiadali sme o pomoc najprv mestskú políciu a tým sa začalo peklo priestupkových konaní a súdnych pojednávaní. Pretože sme mali strach v byte kvôli susedom bývať podali sme na MÚ sťažnosť, ktorá bola zrejme pridelená náčelníkovi mestskej polície. Táto sťažnosť riešená nebola. Obrátili sme sa o pomoc na primátora MÚ v r.2002, ktorý nám dal na vedomie, že okrem nás v Rožňave žije cca 4000 rodín. Pomoc sme nedostali. Požiadali sme o zámenu bytu MÚ. Túto žiadosť bytová, sociálna a zdravotná komisia zamietla takisto aj ďalšie žiadosti o byt. Požiadali sme prokuratúru o ochranu maloletého dieťaťa, ktorú nám prokuratúra zamietla. Odbor starostlivosti o dieťa sme požiadali o ochranu susedmi týraného dieťaťa. Okrem spísania zápisnice sa nič nedialo. Na súdnom pojednávaní som si vypočula hrubé urážky na celú svoju rodinu včetne maloletého dieťaťa. Pričom surový, vulgárny brutálny sused sa dožadoval odobratia dieťaťa matke a dožadoval sa nášho liečenia, pretože podľa neho sme psychicky choré. Urážky a osočovanie maloletého dieťa jednej zo svedkýň som oznámila polícii. Okrem spísania zápisnice sa nič nedialo. Ani jedna z týchto inštitúcií nezobrala na vedomie, že v byte bývame s maloletou polosirotou, ktorá týraním susedov najviac trpela, alebo ani nemala záujem brať na vedomie. Podľa rozhodnutí Obvodného úradu, prokuratúry a súdu nie my sme boli obeťami tyranov, ale oni boli týraní nami /dvoma vážne chorými ženami a maloletým  dieťaťom/. Túto skutočnosť využili na vyštvanie z bytu aj s maloletým dieťaťom. Ušli sme do prenájmu v domnení, že budeme mať pokoj. Potom sa nám dokazovalo, že v Rožňave nebudeme vedieť existovať. Pritom sme susedom nedali najmenší dôvod na to, aby nás týrali a znemožnili nám bývať vo vlastnom byte. Poznám rodiny, ktoré aj s maloletými deťmi žijú v prenájme a nikto ich bytovú situáciu nerieši. Musia zvládnuť platenie drahého prenájmu aj zabezpečenie potrieb dieťaťa. Kúpa domu do vlastníctva detí mestským úradom je pre mňa šokom a zrejme platí, že sme si síce rovní, ale sú aj rovnejší. My sme sa poučili a nikdy viac by sme o pomoc nikoho nežiadali. Chcela by som vedieť z akých prostriedkov bude po uši zadľžené mesto kupovať dom.  Ako bude vyzerať dom po roku užívania, alebo sa im kúpi ďalší dom?

Je to cele na Hovno

Vcera som cistal, ze mesto je v minuse. Ked vsetko prežerú... že vraj primator je na to alergicky. Tak nech vykupia cely BRONX. Vsak to potrebuju k volbam. Tento cely system je na piˇ. Ved v tomto pojebanom state maju cigani vacsie pravo ako biely. ALe aj vedenie mesta je chore a dost....

...a basta fidli!