20. september 2009 - 11:41 poslal Neprihlásený (IP 88.212.1.83)
Dakujeme hlavnemu organizatorovi za tuto akciu. Sam som pomahal pripravovat niektore veci a videl som ze je stym velmi vela roboty. No napriek tomu sa vsetko vydarilo uplne super. Proste zabava ako ma byt.
20. september 2009 - 10:45 poslal Neprihlásený (IP 78.99.105.247)
Čo som mal v hrnci .
Navaril som desiatky gulášov, sedel som pri nich s ľudmi ktorých mám rád, ale už pri pozvani zúčasniť sa tejto akcie ma obchádzalo tušenie, že tento guláš bude niečim výnimočný, no vtedy som ešte nevedel koľko spomienok a emócií budem vidieť v tom hrnci. Začalo to hneď pri príchode, kde už na oko bolo vidieť dobrú prácu organizátorov. Rozložené stoly, pripravený výčap za ním dostatok milých dievčat, ktoré sa zodpovedne starali o to, aby nemohol byť nikto smädný ani chvíľku, pódium pre muziku, upomienkové trička pre súťažiacich, partie chlapov i hlúčik žien, ktoré im pomáhali a verte mi, bol to nádherný pohľad na to, ako zodpovedne pristupujú súťažiaci každý k tomu svojmu dielu.
Viete, chcem Vám to napísať tak, aby to pochopili i tí čo tam neboli, ale každý z nás má v sebe lásku k svojmu rodisku.
Snažil som sa rýchlo dobehnúť svojich konkurentov, tak som nemyslel na nič len na varenie a ak prišla voľnejšia chvílka zdvihol som hlavu od kotlíka a oproti kopce (Roven, Porubka), na ktorých som vyrastal, kopce kde som chodil s otcom a učil ma lásku k prírode a ako si ju vážiť a v tých myšlienkach ma ktosi klepne po pleci, otočím sa a on na mna, že "bratu ta vitaj konečne" v tom hlase a napokon i v tvári som spoznal kamaráta čo sme sa už nevideli roky a cez jeho plece už vidím mávajúce ruky ostatných ľudí, ktorý každý troškou nevedomiac zasiahli môj život aj tým kým vlastne som.
Po chviľke, aj keď sa Vám to bude zdať smiešne, sa rozpútala vo mne celodenná vlna emócií. Po matke asi druhá najdôležitejšia žena môjho detstva i keď to ona ani netuší pre mňa néna krčmárka z hostinca. Néna Beneová.
Viete, moje spomienky začínajú niekde, keď som mal 9-10 rokov a strašne som chcel byť veľký ako tí dospelí okolo a v očiach malého chlapca je práve krčma kam chodia veľký a silný chlapi a pijú pivo.Tak som po tom túžil aj ja. A táto pre mňa doživotne milá a dobrá teta stále keď som sa chodil dívať na tých chlapov mi robila vodu zo sirupom a ja som to hrdo pil a citil som sa medzi nimi veľký a zrazu prišiel deň keď mi teta povedala : Andy nedáš si pivo a vtedy ma trklo že som už asi veľký. Nikdy nezabudnem na ten prvý oficiálny hlt. Takže, keď sa ma niekto opýtal kedy som dospel tak viem, že to vie len ona, moja teta Beneová a ja. Nevidel som ju dvadsať rokov a zrazu bola tam a obimame sa, pre mňa včera neuveriťelná chviľka. A všade na vôkol sa schádzajú ludia; poniektorých som nevidel už roky. Ďalší pre mňa silný moment, ktorých podotýkam včera bolo neúrekom, keď prišiel ku mne Hodža. Ešte raz zdôrazňuje, skvelý organizátor a hovori mi" hlec kto prišiel hrať" a na pódiu človek, ktorý ma ako maličkého posadil za bubny, dal palice do ruky a trep a ak som skončil ten rachot tak ma zdvihol na ruky pozrel do očí a uplne vážne povedal s teba bude nie výborný, ale dobrý bubnoš určite a verte neverte dodnes za nich sadám a hovoria mi že nie je to super, ale je to dobré.
A tento chlap ma išiel baviť a spievať a dokonca ma hneď aj spoznal tak sme sa fajne vystískali.
Aj takýto može byť rekenský guláš a krásne na ňom je, že si ho môžme urobiť sami taký ako chceme. Ide o to, čo v ňom človek vidí, každopádne bol uplne iný ako tie ostatné. Mal som v ňom kus srdca, v ktorom je stále moja Rekeňa a ľudia v nej.
Velká vdaka ešťe raz Hodžovi za vinikajucu prípravu a organizáciu celej akcie ako aj Marike a jej čašníckemu tímu, ktorí to zvládli na jedničku. Veľká vďaka patrí aj ostatným spoluoorganizátorom akcie. Prajem tejto akcii veľa veľa ročníkov, aby sa o nich hovorilo aj vtedy, keď mi už tu nebudeme. Pozdravuje Vás všetkých Andy.
21. september 2009 - 9:19 poslal Neprihlásený (IP 85.248.5.199)
Už z fotiek a komentárov je jasné, že to musela byť skvelá akcia... Chcel som tam ísť, ale mi to nevyšlo. Nie som z Rakovnice, ale už vopred mi bolo jasné, že aj keď sa bude súťažiť vo varení gulášov, nakoniec zvíťazí niečo úplne iné... Rekenci - "Ste super!" SATI
20. september 2009 - 8:27 poslal Info ... (IP 195.91.79.228)
Víťaz je TU (Laco Kučera - ten v bielom tričku s varechou)
Dalsie 2 - 5 miesto je TU Treba pozerat zhoha (piate miesto Andy ...) - akurat stvrte miesto nemam nafotene, vtedy som menil baterky - no pravdepodobne budem mat v pondelok tu fotku, potom ju prilozim
19. september 2009 - 21:54 poslal Neprihlásený (IP 88.212.1.83)
akurat sme dosli domov bolo super gulas bol vyborny a zabava bola tiez super dakujeme lackovi a spol za fajn den dufame ze dalsi rocnik bude tiez taky super ako tento...chlapci ste super...DAKUJEME!!!!!!!!!!!!!!
uzasna akcia
Neco uzasne fakt welmi wydarena akcia ty kks dufa ze ich bude este velmi wela
Dakujeme hlavnemu
Dakujeme hlavnemu organizatorovi za tuto akciu. Sam som pomahal pripravovat niektore veci a videl som ze je stym velmi vela roboty. No napriek tomu sa vsetko vydarilo uplne super. Proste zabava ako ma byt.
Čo som mal v hrnci . Navaril
Čo som mal v hrnci .
Navaril som desiatky gulášov, sedel som pri nich s ľudmi ktorých mám rád, ale už pri pozvani zúčasniť sa tejto akcie ma obchádzalo tušenie, že tento guláš bude niečim výnimočný, no vtedy som ešte nevedel koľko spomienok a emócií budem vidieť v tom hrnci. Začalo to hneď pri príchode, kde už na oko bolo vidieť dobrú prácu organizátorov. Rozložené stoly, pripravený výčap za ním dostatok milých dievčat, ktoré sa zodpovedne starali o to, aby nemohol byť nikto smädný ani chvíľku, pódium pre muziku, upomienkové trička pre súťažiacich, partie chlapov i hlúčik žien, ktoré im pomáhali a verte mi, bol to nádherný pohľad na to, ako zodpovedne pristupujú súťažiaci každý k tomu svojmu dielu.
Viete, chcem Vám to napísať tak, aby to pochopili i tí čo tam neboli, ale každý z nás má v sebe lásku k svojmu rodisku.
Snažil som sa rýchlo dobehnúť svojich konkurentov, tak som nemyslel na nič len na varenie a ak prišla voľnejšia chvílka zdvihol som hlavu od kotlíka a oproti kopce (Roven, Porubka), na ktorých som vyrastal, kopce kde som chodil s otcom a učil ma lásku k prírode a ako si ju vážiť a v tých myšlienkach ma ktosi klepne po pleci, otočím sa a on na mna, že "bratu ta vitaj konečne" v tom hlase a napokon i v tvári som spoznal kamaráta čo sme sa už nevideli roky a cez jeho plece už vidím mávajúce ruky ostatných ľudí, ktorý každý troškou nevedomiac zasiahli môj život aj tým kým vlastne som.
Po chviľke, aj keď sa Vám to bude zdať smiešne, sa rozpútala vo mne celodenná vlna emócií. Po matke asi druhá najdôležitejšia žena môjho detstva i keď to ona ani netuší pre mňa néna krčmárka z hostinca. Néna Beneová.
Viete, moje spomienky začínajú niekde, keď som mal 9-10 rokov a strašne som chcel byť veľký ako tí dospelí okolo a v očiach malého chlapca je práve krčma kam chodia veľký a silný chlapi a pijú pivo.Tak som po tom túžil aj ja. A táto pre mňa doživotne milá a dobrá teta stále keď som sa chodil dívať na tých chlapov mi robila vodu zo sirupom a ja som to hrdo pil a citil som sa medzi nimi veľký a zrazu prišiel deň keď mi teta povedala : Andy nedáš si pivo a vtedy ma trklo že som už asi veľký. Nikdy nezabudnem na ten prvý oficiálny hlt. Takže, keď sa ma niekto opýtal kedy som dospel tak viem, že to vie len ona, moja teta Beneová a ja. Nevidel som ju dvadsať rokov a zrazu bola tam a obimame sa, pre mňa včera neuveriťelná chviľka. A všade na vôkol sa schádzajú ludia; poniektorých som nevidel už roky. Ďalší pre mňa silný moment, ktorých podotýkam včera bolo neúrekom, keď prišiel ku mne Hodža. Ešte raz zdôrazňuje, skvelý organizátor a hovori mi" hlec kto prišiel hrať" a na pódiu človek, ktorý ma ako maličkého posadil za bubny, dal palice do ruky a trep a ak som skončil ten rachot tak ma zdvihol na ruky pozrel do očí a uplne vážne povedal s teba bude nie výborný, ale dobrý bubnoš určite a verte neverte dodnes za nich sadám a hovoria mi že nie je to super, ale je to dobré.
A tento chlap ma išiel baviť a spievať a dokonca ma hneď aj spoznal tak sme sa fajne vystískali.
Aj takýto može byť rekenský guláš a krásne na ňom je, že si ho môžme urobiť sami taký ako chceme. Ide o to, čo v ňom človek vidí, každopádne bol uplne iný ako tie ostatné. Mal som v ňom kus srdca, v ktorom je stále moja Rekeňa a ľudia v nej.
Velká vdaka ešťe raz Hodžovi za vinikajucu prípravu a organizáciu celej akcie ako aj Marike a jej čašníckemu tímu, ktorí to zvládli na jedničku. Veľká vďaka patrí aj ostatným spoluoorganizátorom akcie. Prajem tejto akcii veľa veľa ročníkov, aby sa o nich hovorilo aj vtedy, keď mi už tu nebudeme. Pozdravuje Vás všetkých Andy.
Andy barz herdo
Andy barz herdo napisano......az me hrelo pri sercu....gu tomu nyto šva podat.....Brano..alias Mecenga
...
Už z fotiek a komentárov je jasné, že to musela byť skvelá akcia... Chcel som tam ísť, ale mi to nevyšlo. Nie som z Rakovnice, ale už vopred mi bolo jasné, že aj keď sa bude súťažiť vo varení gulášov, nakoniec zvíťazí niečo úplne iné... Rekenci - "Ste super!" SATI
gulas
bolo to citit v celom kraji tie glasy mnam
Super akcia, ...ale nabudúci
Super akcia, ...ale nabudúci rok by bolo dobre pridať aj hodnotenie kotlíkov :))
Víťaz je TU (Laco Kučera -
Víťaz je TU (Laco Kučera - ten v bielom tričku s varechou)
Dalsie 2 - 5 miesto je TU Treba pozerat zhoha (piate miesto Andy ...) - akurat stvrte miesto nemam nafotene, vtedy som menil baterky - no pravdepodobne budem mat v pondelok tu fotku, potom ju prilozim
oprav chybu roman
nie vo verení ale varení
anonym
akurat sme dosli domov bolo super gulas bol vyborny a zabava bola tiez super dakujeme lackovi a spol za fajn den dufame ze dalsi rocnik bude tiez taky super ako tento...chlapci ste super...DAKUJEME!!!!!!!!!!!!!!