Pohreb bude v pondelok, 4-teho októbra

V pondelok, 4. októbra 2010 o 13. hodine, pochovajú na mestskom cintoríne v Rimavskej Sobote známeho džudistu Zoltána Pálkovácsa, ktorý tragicky zahynul pri autonehode v Rakúsku neďaleko Viedne 25.9.2010. Podľa policajnej správy malo dostať auto, v ktorom bol Pálkovács na sedadle spolujazdca, šmyk v pravotočivej zákrute na mokrej vozovke.

Zoltán Pálkovács sa narodil 6. augusta 1981 v Rimavskej Sobote. Už ako žiak bol Zolo všestranným športovým talentom. Predtým, ako začal trénovať judo, venoval sa futbalu, hádzanej, karate a atletike.

V roku 1993 ho kamarát ako 12 ročného presvedčil k návšteve oddielu judo TJ Mladosť Rimavská Sobota. Za tento počin mu bol Zolo  vďačný, pretože v džude sa doslova našiel. Pod vedením Juraja Svoreňa a ďalších rimavsko-sobotských trénerov nadaný športovec rýchlo napredoval. Ako talentovaný dorastenec sa dostal do mládežníckej zložky AŠK Banská Bystrica, kde sa jeho výkonnosť natoľko zlepšila, že dostal priestor i v štátnej reprezentácii. A nesklamal.

Na svojej prvej väčšej súťaži, ktorou boli ME 1999 juniorov talianskej v Ostii vynikajúco zabojoval a prehral až vo finále svojej kategórie. Tým sa stal uznávaným pretekárom v kategórii juniorov do 100 kg a na MEJ v nasledujúcom roku sa od neho očakávalo popredné umiestnenie. Právom, pretože opäť podal veľmi dobrý výkon a v bojoch MEJ na Cypre obsadil veľmi pekné 3. miesto. V kategórii mužov nemal obdobie, v ktorom by na dobré výsledky musel čakať, ako je po prechode z juniorského veku zvykom. V roku 2001 na MT A kategórie v Prahe sa prebojoval až do finále, kde podľahol iba viacnásobnému majstrovi Európy Zeevimu z Izraela.

Na ME seniorov v Paríži 2001 obsadil 9. miesto. V roku 2002 obsadil na MT A kategórie v Budapešti 3. miesto a na ME v slovinskom Maribore veľmi pekné 5. miesto. Na Armádnych majstrovstvách sveta v roku 2002 v Ríme obsadil tiež 5. miesto, ktoré potvrdil i v roku 2003 na AMS v Číne. Po prekonaní zdravotných a osobných problémov v roku 2003, počas ktorých mu podalo pomocnú ruku i vedenie SZJ, sa mohol plne venovať príprave na OH 2004 v Aténach. Na MS v Osake v roku 2003 zabojoval, vyhral 2 zápasy s kvalitnými súpermi, ale po prehre s fenomenálnym Japoncom Inouem obsadil nepostupové 9. miesto. Rok 2004 bol v Zolovej kariére, čo sa týka výkonnosti na kvalifikačných turnajoch, najlepší. Na MT A v Moskve obsadil 5. miesto a v Paríži 7. miesto. Tým sa dostal na postupové miesto na OH v Aténach a pokračoval naozaj veľkolepo.

Vo veľkom štýle vyhral A turnaj v Budapešti, všetko pred časovým limitom. Na kvalifikačných turnajoch v Prahe a Rotterdame obsadil 2. miesto. Na májových ME v Bukurešti, mal už postupové miesto na OH isté a navyše na šampionát cestoval s nepríjemným zranením stehna. Napriek nižšej motivácií a zdravotným problémom veľmi dobre zabojoval. Porazil olympijského víťaza P. Nastulu z Poľska aj majstra Európy E. Van der Geesta z Holandska. V boji o 3. miesto prehral s Francúzom Lemairom, ktorý bol na ME vo výbornej forme.

Na OH v Aténach postúpil v rámci Európskej kvalifikácie z celkového 3. miesta (postupovalo prvých 8 pretekárov v každej kategórii). Na jeho prvej olympiáde Zolovi žreb veľmi neprial. V prvom kole sa stretol s Francúzom Lemairom, ktorému podľahol a prehra znamenala stop v celej súťaži. Škoda, pretože na bodovaných miestach sa umiestnili pretekári, ktorých v tomto roku dokázal opakovane poraziť. Zolo Pálkovács patrí k mladšej generácií našich reprezentantov. Najlepšie džudistické roky má ešte pred sebou, a tak veríme, že „zaťaží“ slovenské štatistiky ešte nejednou medailou z vrcholných podujatí.  

Česť jeho pamiatke!

Zdroj net: dzudo.sk, judo.sk, wikipwdia.org

xxx

xxxxxxxxx

xxx

xxx