Sme krajinou jedinej pivnej kategórie?

Pivný spravodaj

Pod názvom pivo si bežný konzument predstaví orosený pohár zlatistého a mierne horkého nápoja s čiapočkou peny, ktoré sa pije zväčša na osvieženie počas horúcich letných dní a večerov. Ďalšia predstava piva sa automaticky spája s fľaškovou „desiatkou“ pripravenou na okamžitý konzum napríklad pri relaxačnej rybačke partie vysmädnutých chlapov, ktorí majú pivo ponorené vo vode hneď pri udici na dosah ruky. Reklamné kampane veľkých producentov piva len podporujú tento názor a ani sa nemusíme hlboko zamýšľať, že prečo. Ale naozaj sme až takou nekultúrnou krajinou, ktorá nevie ponúknuť nič iné len pivo pre okamžité uhasenie smädu? Prečo sa pod pojmom pivo neutvára pred nami aj obraz slušného pivného baru s bohatou ponukou kategorizovaných pivných špeciálov, kde si sadnú k pivu aj páni v oblekoch a dámy z lepšej spoločnosti? Ale to pivo už nemusí byť len zlatistej farby a horkej chuti, ale môže byť aj žltej, červenej, bordovej, čiernej alebo aj zelenej farby a chuťové zážitky na úžasne širokej palete chutí. Na jednoznačnú otázku patrí jednoznačná odpoveď. Nie sme nekultúrnou pivnou krajinou, ale nevieme sa vymaniť z dlhodobej dominancie jediného typu piva – svetlého ležiaku plzenského typu. Môže to byť desiatka alebo dvanástka, môže sa volať názvami rôznorodými, ale ten zlatý horký mok v orosenom pohári je stále len ten starý dobrý ležiak a preto nám dlhodobo dominuje na pivnej scéne len jediná pivná kategória.

Pozvánky na kultúrne, športové a iné dianie na okolí

nájdete na tejto stránke v hornej lište

klik na "pozvánky"

Málokto ale vie, že ležiak plzenského typu pritom nedominoval strednej Európe po stáročia, lebo uzrel svetlo sveta nie až tak dávno, presnejšie až v roku 1842 v Měšťanskom pivovare v Plzni, keď prvú várku tohto nového typu piva uvaril bavorský sládek Jozef Groll. Prečo potom tá dominancia? Ležiak si za svoju krátku históriu totiž nielen vyváženou chuťou, jemnou a príjemnou horkosťou, ale aj krásnou zlatistou farbou podmanil celý svet a patrí medzi najprodukovanejšie typy piva na svete.

Ale čo sa pilo pred rokom 1842? Na území Slovenska má pivovarníctvo po stáročia veľmi bohatú históriu a tradíciu, pričom sa nám zachovalo veľké množstvo archívneho materiálu zo zámockých, zemianských, kláštorných, mestských, ale aj hostinských pivovaroch a dokonca o veľmi rozšírenom domácom varení piva hlavne v stredoveku. V stredoveku sa varili pivá nielen z jačmeňa, ale aj pšenice, raži, pohánky a ovsa. V lete sa vyrábali aj pivá ovocné z malín a višní, ale aj pivo žihľavové. Okrem chmeľu sa dochucovali stredoveké pivá na našom území aj bylinami ako palina a šalvia, ale aj borievkou, smrekovými výhonkami a ihličím, alebo vzácnejším koriandrom. Boli v ponuke pivá slabé na každodenné pitie, ale aj pivá veľmi silné, ktoré sa varili zväčša na jar a nechávali sa až na zimnú konzumáciu, lebo takéto pivo bolo žiadaným zdrojom vitamínov a užívalo sa preventívne ako liek počas dlhej zimy. Takéto extra silné pivo s dlhým ležaním sa nazývalo aj ako „staré pivo“.

Prečo sa táto pivná rôznorodosť našich predkov nezachovala aj v našich končinách kontinuálne a netvoria tieto „pivné špeciály“ aj v súčasnosti nosnú a zároveň exkluzívnu ponuku tradičného slovenského piva v pivotékach , pivných baroch a na pivových regáloch supermarketov, ako je to napríklad v Belgicku, kde sa niekoľko storočí varí rovnaký druh piva napríklad v kláštoroch? Prečo nie sme hrdí na svoju dávnu minulosť a históriu pivovarníctva, keď v takmer každom stredovekom meste bolo niekoľko pivovarov a na území celého Slovenska ich bolo spolu vyše tisíc? Prečo si stále myslíme, že ležiak plzenského typu je jediná pivná kategória ktorá je pre naše územie typická? Prečo si väčšina konzumentov stále myslí, že pivá višňové, malinové, žihľavové, ale aj pšeničné, ražné a pohánkové ani pivom nie sú a nepatria do pohára? Sme kultúrnou, alebo nekultúrnou pivnou krajinou, ktorá nevie ponúknuť svoje pivo ako vysoko gastronomický nápoj? A pritom sa stačí obzrieť pár storočí do minulosti, ale na odpovede si budeme musieť asi ešte počkať. Aktívnu úlohu na záchranu kvalitného tradičného piva a pivnej rôznorodosti zohrávajú všade vo svete malé pivovary a minipivovary. Nie je tomu inak ani na území Slovenska, kde sa aj napriek prehlbujúcej hospodárskej a finančnej kríze stále väčšia časť konzumentov piva rozhodla k návratu ku tradičnému a kvalitnému pivu z malých pivovarov, kde v podobe nepasterizovaného piva a netradičných pivných špeciálov objavili čarovný svet piva a pivnej rôznorodosti. Vidím svetlo na konci tunela a verím, že slovenská pivná scéna bude zase raz ponúkať slovenské tradičné pivné špeciály ako nezabudnuteľný gurmánsky zážitok k špičkovej slovenskej gastronómii.

Ladislav Kovács,

Pivovar Kaltenecker, Rožňava